Mestá a obce sú v zmysle zákona o sociálnych službách povinné poskytnúť resp. zabezpečiť poskytovanie sociálnych služieb pre svojich občanov. Financovať prevádzkové náklady neverejným poskytovateľom ukladá zákon obciam a mestám len v tom prípade, ak si sociálnu službu u neverejného poskytovateľa samospráva objedná. V pripomienkovom konaní je však zdravotnícky zákon, ktorý jeho schválením v národnej rade výrazne zmení financovanie neverejných poskytovateľov z rozpočtov miest a obcí. ZMOS sa v tomto duchu zapojil do pripomienkovania príslušného zákona a poukazuje na viaceré legislatívne paradoxy.
ZMOS opätovne odmieta, aby v zákone o sociálnych službách nastali zmeny, ktorými sa vytvorí predpoklad pre nesystémové plnenie vlastných pôsobností miest a obcí, vrátane plnenia ich úloh. „Nie je možné počítať s tým, že mestá a obce sa stanú finančným tútorom nekontrolovaných požiadaviek a nárokov neverejných poskytovateľov sociálnych služieb pri financovaní prevádzkových nákladov ich sociálnych zariadení, pričom výška ich prevádzkových nákladov je nekontrolovateľná. To je podľa nás neprijateľné a v rozpore so zákonom,“ zdôrazňuje výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány.
V pripomienkovom konaní je návrh zákona, ktorým sa nielen menia ustanovenia zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, ale zásadným spôsobom sa menia aj podmienky financovania sociálnych služieb neverejným poskytovateľom od obcí.
Mestá a obce akceptovali právo občana na slobodný výber poskytovateľa sociálnej služby, ktoré sa naplnilo zrovnoprávnením výšky štátneho príspevku pre všetkých poskytovateľov bez ohľadu na to, či ide o verejného alebo neverejného poskytovateľa. „Aj na rokovaní novozvolenej Rady ZMOS, v ktorej majú zastúpenie takmer všetky obce a mestá regiónov Slovenska, sme zásadne odmietli zmenu doteraz platného mechanizmu, ktorý stanovuje obciam a mestám výšku ich príspevku na prevádzkové náklady neverejným poskytovateľom sociálnych služieb. Navrhovaný mechanizmus výrazne zvýši príspevok na prevádzku neverejným poskytovateľom, nakoľko sa pri výpočte výšky príspevku nebude brať do úvahy výška platby klienta u neverejného poskytovala, čo znamená, že samospráva paradoxne zo svojich rozpočtov nebude doplácať, tým neverejným poskytovateľom, ktorí majú nízke platby klientov ale tým, ktorých platby sú neúmerne vysoké v porovnaní s platbami v zariadeniach samosprávnych krajoch alebo v obecných zariadeniach“, dopĺňa starostka obce Janova Lehota a predsedníčka sociálnej sekcie Rady ZMOS Božena Kováčová.
Podľa ZMOS návrh zákona obsahuje v sebe viac paradoxov. Má byť účinný v priebehu rozpočtového roka, ale v doložke vplyvov sa nepočíta so žiadnymi výdavkami pre mestá a obce v tomto ani v budúcich rokoch.
Slobodný výber poskytovateľa je aj o tom, že občan si slobodne a vedome vybral napr. vyšší komfort v inej obci, menšiu kapacitu zariadenia, a plne akceptoval zvýšené úhrady za služby. Porovnávacou základňou pre stanovenie zákonného nároku neverejného poskytovateľa je naopak výška úhrad klienta vo verejných zariadeniach, ktorá býva spravidla nižšia. Výsledkom je, že všetci občania obcí z verejných rozpočtov zaplatia na účty neverejným poskytovateľov, nie na účty ich klientov rozdiel v tejto cene. O použití týchto zdrojov už obce nemôžu mať žiadny prehľad.
Ďalším paradoxom je, že akákoľvek optimalizácia prevádzky verejných zariadení spolu s jednoduchou účelovou zmenou trvalého pobytu občana do samosprávy, ktorá má vytvorené dobré podmienky na poskytovanie sociálnej služby, by pre túto samosprávu znamenala ďalší finančný trest.
Michal Kaliňák,
hovorca a tajomník Rady expertov ZMOS
