Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v Rimavskej Sobote už od svojho vzniku systematicky buduje zbierku výtvarného umenia, ktorej počiatky súvisia s pamätnou Umelecko-archeologickou výstavou Gemerskej župy v roku 1882.
GMM v roku 2018 získalo dotáciu z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín na vydanie monografického katalógu o maliarovi Júliusovi Sándym (1827 – 1894). Autorkou a zostavovateľkou je historička umenia Angelika Kolár.
Muzeum už od svojho vzniku systematicky buduje zbierku výtvarného umenia, ktorej počiatky súvisia s pamätnou Umelecko-archeologickou výstavou Gemerskej župy v roku 1882. Podstatnú časť tejto výstavy, od ktorej datujeme vznik múzea, tvoril so svojimi dielami dnes málo známy maliar Július Sándy. Hoci priamo z regiónu nepochádzal, jeho životná cesta ho zaviedla do Rimavskej Soboty, kde sa v roku 1862 oženil s Paulínou Jánosdeák, dcérou miestneho právnika Andrása Jánosdeáka a jeho manželky Zuzany Káposztás. Dostal sa tak do rodiny, ktorej významnými predkami boli sochár Štefan Ferenczy, teológ a reformovaný kňaz Jozef Ferenczy, prvý mešťanosta Rimavskej Sobory Jozef Káposztás alebo básnik Mihály Tompa, ktorý bol krstným otcom Sándyho manželky.
Július Sándy sa maliarskej tvorbe začal venovať už v mladom veku a svoj talent zdokonaľoval na mníchovskej akadémii. Výtvarné štúdium predčasne ukončil v čase vypuknutia maďarskej revolúcie 1848/49, ktorej bol účastníkom na poste delostreleckého poručíka. Po porážke revolúcie sa opäť vrátil k maliarstvu, v ktorom nachádzal útočisko. Jeho najobľúbenejšími žánrami boli krajinomaľba a portrét, ale venoval sa tiež historickej maľbe, mytologickým témam a zátišiam. V dobových novinách sa môžeme stretnúť aj s jeho ilustráciami. V krajinárskych kompozíciách zachytával miesta, kde sa zdržiaval a ktoré navštívil. Dokumentoval tak súdobú podobu architektúry miest, okolitej prírody, jaskýň, hradov a hradných zrúcanín, vodopádov, tatranských štítov a pod. V portrétnej tvorbe sa sústredil predovšetkým na stvárnenie členov svojej rodiny a blízkych priateľov. Jeho diela odrážajú kultivovaný maliarsky prejav s dôsledným vypracovaním detailov v štýle biedermeieru.
Nenávratnou stratou je zničenie veľkej časti jeho pozostalosti počas druhej svetovej vojny. Možno aj to je príčinou, že sa Sándyho meno dnes takmer nevyskytuje v umenovednej literatúre a postupne upadlo do zabudnutia. Niekoľko diel sa zachovalo v múzeách a vo vlastníctve rodinných príslušníkov. Medzi nich patrí aj Sándyho pravnuk Tamás Konok, známy maďarský výtvarník, ktorý z úcty k svojim predkom v Rimavskej Sobote časť týchto diel v roku 2016 daroval Gemersko-malohontského múzeu.
Nová publikácia je súhrnom informácií o živote a pôsobení maliara Júliusa Sándyho a prostredníctvom bohatej obrazovej prílohy sa čitateľ môže oboznámiť s jeho tvorbou. Vydanie publikácie finančne podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Dostupná je za cenu 3 € v pokladni múzea.
Gemerland, Zdroj: Mgr. Angelika Kolár, historička umenia GMM
