Začiatkom novembra spomíname na zosnulých

Každý rok je prvý november dňom, kedy spomíname na našich drahých zosnulých, aby sme si uctili ich pamiatku. Sviatok Všetkých svätých má však dlhú tradíciu. Dnes je vnímaný ako kresťanský sviatok, no jeho korene siahajú až ku Keltom.

Indoeurópske národy verili, že duše zosnulých sa vracajú na zem, medzi nás živých. Hlavne Kelti sa lúčili v noci z 31. októbra na 1. november s letom (symbol života) a odovzdávali vládu zime ako symbolu smrti.

Tento sviatok sa u starých Keltov nazýval Samhain. V tomto čase podľa ich tvrdení prichádzajú na zem mŕtvi, aby si vybrali na jeden rok telo živého človeka, v ktorom sa usadia. Ľudia sa zo strachu pred zlými dušami prezliekali do starých šiat, maľovali si tváre, aby do nich nevstúpili zlí mŕtvi duchovia.

Kresťania nadviazali pohanské tradície s cirkevným sviatkom zosnulých. K Sviatku Všetkých svätých patrí Pamiatka zosnulých, ľudovo nazývaná Dušičky.  Ako uvádzajú historické pramene, v 10. storočí svätý Odilo, ktorý bol opátom v benediktínskom kláštore v Cluny určil, aby sa pamiatka na zosnulých slávila vždy 2. novembra, čiže deň po Sviatku všetkých svätých, a to vo všetkých kláštoroch jeho rehole. To sa potom rozšírilo do celej katolíckej cirkvi.

Sviatok Všechsvätých bol ustanovený vtedy, keď bol v Ríme vysvätený pohanský chrám Pantheon, postavený v roku 27 pred Kristom ako chrám pre všetkých rímskych bohov. Postupom času sa vyvinula tradícia v ktorej veriaci 1. novembra oslavovali všetkých svätých, čiže oslávenú cirkev v nebi, a následne 2. novembra si pripomínali zosnulých, ktorí ešte nie sú v stave oslávenia, ale v stave očisťovania, čiže v očistci, a potrebujú modlitby a prosby veriacich, aby mohli dosiahnuť plné oslávenie v nebi.

Sviatok Všetkých svätých pre niektorých znamená len deň voľna, no pre mnohých je to tichá spomienka na našich blízkych. K tomu patrí návšteva cintorínov, ozdobovanie hrobov kvetmi a vencami, zapaľovanie sviečok a modlitba za tých, ktorí odišli z nášho života. Netreba však zabúdať ani na to, že blízkych si treba vážiť počas ich  života a dávať im to najavo, pretože nikdy nevieme, kedy tento svet opustia…

Autor: Marta Kanalová

 

Publikované 1. 11. 2018

 

Zdieľajte článok

Pridaj komentár