Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia sa Gemersko–malohontskému múzeu (GMM) podarilo zabezpečiť komplexné zreštaurovanie cimbalu z obce Nižná Pokoradz pri Rimavskej Sobote. Ako uviedla etnologička múzea Ľudmila Pulišová, nakoľko ide o výnimočný zbierkový predmet dokumentujúci hudobnú kultúru Slovákov – repatriantov, jeho záchrana bola jednou z priorít múzea.
Cimbal bol podľa Pulišovej vyrobený koncom 19. storočia v okolí obce Suchá Huta v Maďarsku. „Odtiaľ sa dostal na Slovensko spolu so slovenskými repatriantmi presídlenými do Nižnej Pokoradze v roku 1947,“ priblížila. Ako ďalej dodala, podľa údajov na karte druhostupňovej evidencie bol približne do 60. rokov 20. storočia občas používaný aj v oblasti Nižnej Pokoradze. V roku 1977 sa stal súčasťou etnologického fondu múzea.
Cimbal má rozmery 1320/900 x 730 x 18 cm a je zhotovený zo smrekového, bukového a orechového dreva. Pôsobenie ťahu strún v súvislosti s oslabenou konštrukciou spôsobilo deformáciu cimbalového dna.
„Chýbali tiež nohy a časť strunových jednotiek. Vzhľadom na havarijný stav a rozsiahle poškodenie cimbalu bol reštaurátorský zásah potrebný z dôvodu, aby sa zabránilo ďalšej degradácii daného zbierkového predmetu,“ uviedla Pulišová s tým, že v rámci reštaurátorského zásahu bol realizovaný dendrochronologický výskum na určenie roku vzniku pamiatky, dôsledné a citlivé čistenie drevených častí, impregnácia proti drevokaznému hmyzu, obnovenie dyhovania a osadenie nových nôh. „Reštaurovanie cimbalu realizoval Ján Valovič, člen Komory reštaurátorov Slovenska, so špecializáciou na reštaurovanie historických hudobných nástrojov,“ doplnila.
Cimbal z Nižnej Pokoradze má ako hudobný nástroj používaný v prostredí slovenských repatriantov nielen umeleckú a historickú hodnotu, ale tiež význam pre dokumentáciu tradičnej kultúry slovenských repatriantov v regióne Gemer-Malohont.
„Vzhľadom na havarijný stav cimbalu nebola možná jeho prezentácia, no vďaka reštaurovaniu sa zvýraznila jeho muzeálna i estetická hodnota. Cimbal je sprístupnený verejnosti v etnologickej časti stálej vlastivednej expozície múzea,“ uzavrela Ľ. Pulišová.
Gemerland, Zdroj: Ľudmila Pulišová, etnologička GMM